Movember pomaly za mnou. Brada pestovana tri mesiace pojde o par dni dole. Budem bez brady. Tri mesiace uz dychcim a funim. Nie, nie kvoli brade. To som len zavadzal, lebo taka je dnes moda. Dychcim a funim, pretoze stale bezim. Utekam, dychcim, funim, bezim a... tlustnem. A chradnem... vnutri. Nie, ze by som utekal pomaly, problem je v tom, ze cielova rovinka uteka rychlejsie ako ja. Popri behu minam mnoho veci - buducnost, hodiny, zazitky, minuty a niekedy aj sekundy. Neviem ci to ide s vekom, neviem ci to je skepsou, neviem ci to je nezamestnanostou, neviem ci to je fasisticky podfarbenymi volbami do VUC... naozaj neviem. Pri behu som si vsimol, ze moji priatelia sa menia. Menia sa na slaby, vyblednuty a polopriesvitny zhluk cohosi... cohosi co som zvykol volat priatelia. Vsetky moje plany, projekty - ciele - utekaju rychlejsie ako ja. Vsetky pocity, miesta a veci, ktore poznam sa menia, slabnu, blednu, miznu. Neviem z coho sa tesit a z coho nie. Mam pocit ako keby vzdy ked sa uz koncekmi prstov dotykam cielovej pasky sa ozve zlomyselny smiech Dr. Doom-a a paska sa strati a presunie o gazilion kilometrov dalej. Je to ako ked vam spadne stara cinska vaza z nejakeho americkeho akcneho filmu, viete taka ta stara, strasne draha a vzacna. Rozbije sa a vy ju chcete zlepit dokopy. Lepite cast po casti, lepite a lepite. Zrazu si uvedomite, ze cely cas ked ste jednu nalepili, dve odpadli.
Nechapte ma zle, mam sa dobre. Byvam so zenou svojich snov, ktoru milujem a vzdy som miloval. Ona ma miluje a nenavidi zaroven ale ved preco by mohli byt veci jednoduche... Nechapte ma zle, mam sa dobre. To len moje sny blednu a miznu tak ako zmizlo leto. Je len otazka casu kedy ryba zdochne ale tiez je len otazka, kedy kolo man budu behat mali Whineri ci Whnierky...
...takze mal by som zacat behavat castejsie, aby som nebol taky zadychcany pri tych mojich behoch na dlhe trate.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára