v myšlienkach som utekal.
Bežal som sto dlhých tratí,
kľajúci hromžil nech sa stratí.
Tie trate šli krížom cez
to, čo nám mohlo zlomiť vez.
to, čo nám mohlo zlomiť vez.
Jedna z ciest šla do lesa,
kde v húštine chýb som stratil sa.
kde v húštine chýb som stratil sa.
Tam zostal som ja tisíc dní,
s divou zverou zbratrený.
s divou zverou zbratrený.
Žil som sťa divý tvor,
živil sa krvou našich snov.
živil sa krvou našich snov.
Po nociach tancoval s diablami,
snažiac sa prekryť, čo mám na tvári.
snažiac sa prekryť, čo mám na tvári.
Tu i tam les ponúkol aj svetlo,
aby to moje srdce načisto poplietlo.
aby to moje srdce načisto poplietlo.
A tým vzďaľoval sa mi náš sen,
že raz príde ten deň,
kedy nájdem cestu z čierneho lesa
a premiestnim náš sen na reálne miesta.
že raz príde ten deň,
kedy nájdem cestu z čierneho lesa
a premiestnim náš sen na reálne miesta.
V jednu noc vzal som sekeru,
v hustej krovine vysekal si dieru.
v hustej krovine vysekal si dieru.
Prebrodil sa tou dierou hanby
utierajúc svoje skrvavené gamby.
Nechcel som aby si videla,
čím sa táto kreatúra živila.
utierajúc svoje skrvavené gamby.
Nechcel som aby si videla,
čím sa táto kreatúra živila.
Vztýčil som hlavu hore
a šiel za žiarou Tvojej tváre.
Pri nej som našiel náruč veľkú,
roztvorenú,
no minulosťou obrastenú.
Čím viac som ju strhal dole,
tým viac sa prebúdzala ta kreatúra vo mne.
V tom Tvoje oči žiariť začali
a s tvojím úsmevom vedel som,
že sa mi to podarí!
A tak dýku v ruke držím,
vraždím zver, trhám minulosť.
Ty v tom ale vidíš čím som bol
- snožravý netvor.
Pri poslednom dýky machu,
zdvihol sa oblak strachu.
Zatváraš dvere domu
kričiac: „Vidím len mŕtvolu živú!“
a šiel za žiarou Tvojej tváre.
Pri nej som našiel náruč veľkú,
roztvorenú,
no minulosťou obrastenú.
Čím viac som ju strhal dole,
tým viac sa prebúdzala ta kreatúra vo mne.
V tom Tvoje oči žiariť začali
a s tvojím úsmevom vedel som,
že sa mi to podarí!
A tak dýku v ruke držím,
vraždím zver, trhám minulosť.
Ty v tom ale vidíš čím som bol
- snožravý netvor.
Pri poslednom dýky machu,
zdvihol sa oblak strachu.
Zatváraš dvere domu
kričiac: „Vidím len mŕtvolu živú!“
Pred Tvojim domom zostal som stáť,
v ruke s odseknutou hlavou
skončila sa netvorova stať.
Žiaľ cez okná obliate krvou,
nevidíš tento pohreb netvorov.
v ruke s odseknutou hlavou
skončila sa netvorova stať.
Žiaľ cez okná obliate krvou,
nevidíš tento pohreb netvorov.
Teraz už viem kde sa vrátiť nechcem
- v tmavej prázdnote prežiť jeseň..
..ani zimu, ani leto.
S tebou len jarou chcem žiť, preto!
Jedna z ciest šla do lesa,
kde v húštine chýb som stratil sa.
Jedna z ciest šla k tebe do dvora
kde pochopil som, že bez teba,
točil som sa len dokola.
