Prúd myšlienok mi až bráni čokoľvek povedať alebo napísať. Na toľkých ľudí mám toľko otázok..
..ale čo sa ich mám spýtať? "Hej ty, prečo mi chceš zničiť sny, veď sme priatelia?!" Alebo tej druhej sa môžem spýtať: "Prečo som ti tak strašne ukradnutý? Čo sa zmenilo?".. hlavne tie druhé dve sú iba rečnícke otázky na ktoré jasné že poznám odpoveď. To vždy tak je: kým sa nedá, tak sa dá. Ale keď sa už dá, tak sa nedá.
Naivita mojich myšlienok nepozná hraníc.
..som zamrzol na pár sekúnd. Nevydám zo seba nič čo by mi pomohlo? A tak som sa držal celé dva týždne.. tie dobré myslím. Ale môžem si za to sám, lebo namiesto spriaznenej duše hľadám inštitúciu. Aj som ju našiel! Kurva fakt! Ale ako starý aj nový model nie je asi kompatibilný s mojim svetom.
Akurát mi hrajú "Tiene a Ľútosti". Aj winamp si so mňa už robí srandu.
Inak mimo všetko vyššie chcem poznamenať, že priateľstvo medzi mužom a ženou je ťažko udržateľné aby ostalo priateľstvom. A to som si pripadal teda riadne nad vecou celé dva týždne. Teraz už je to iné lebo už sa na všetko veľmi striehne.. "aby sa dakto nezaľúbil". Ta čo mám na toto povedať.
Som tak tajne dúfal, že som tento blog založil zbytočne, že tu nebudem mať nad čim fňukať lebo celé dva týždne som nemal ani len chuť na jedno písmeno.. radšej som šiel na pivo. Ale tak to u mňa býva, chvíľu hore a potom pol roka v piči úplne. Pardon za výraz ale vhodnejšie sa to opísať naozaj nedá.
Na dnes by už aj stačilo asi.. dodám len, že mi je ľúto za tým všetkým - čelenkou, členkou, "švarcenegrom", granátom a kto vie na čo všetko som zabudol. Máš to len ty dakde zapísané.. ja mám zapísané len ako som skoro prišiel o najlepšieho priateľa, o ten jeden zmysel života, čo ma drží šesť rokov pri živote a v neposlednom rade o vzťah.. ktorý je už v súčasnosti dosť irelevantný.
Dobrú noc
