nedeľa 24. novembra 2013

Sportom k zdraviu! Alebo na kazdu rybu raz dojde..

Movember pomaly za mnou. Brada pestovana tri mesiace pojde o par dni dole. Budem bez brady. Tri mesiace uz dychcim a funim. Nie, nie kvoli brade. To som len zavadzal, lebo taka je dnes moda. Dychcim a funim, pretoze stale bezim. Utekam, dychcim, funim, bezim a... tlustnem. A chradnem... vnutri. Nie, ze by som utekal pomaly, problem je v tom, ze cielova rovinka uteka rychlejsie ako ja. Popri behu minam mnoho veci - buducnost, hodiny, zazitky, minuty a niekedy aj sekundy. Neviem ci to ide s vekom, neviem ci to je skepsou, neviem ci to je nezamestnanostou, neviem ci to je fasisticky podfarbenymi volbami do VUC... naozaj neviem. Pri behu som si vsimol, ze moji priatelia sa menia. Menia sa na slaby, vyblednuty a polopriesvitny zhluk cohosi... cohosi co som zvykol volat priatelia. Vsetky moje plany, projekty - ciele - utekaju rychlejsie ako ja. Vsetky pocity, miesta a veci, ktore poznam sa menia, slabnu, blednu, miznu. Neviem z coho sa tesit a z coho nie. Mam pocit ako keby vzdy ked sa uz koncekmi prstov dotykam cielovej pasky sa ozve zlomyselny smiech Dr. Doom-a a paska sa strati a presunie o gazilion kilometrov dalej. Je to ako ked vam spadne stara cinska vaza z nejakeho americkeho akcneho filmu, viete taka ta stara, strasne draha a vzacna. Rozbije sa a vy ju chcete zlepit dokopy. Lepite cast po casti, lepite a lepite. Zrazu si uvedomite, ze cely cas ked ste jednu nalepili, dve odpadli.

Nechapte ma zle, mam sa dobre. Byvam so zenou svojich snov, ktoru milujem a vzdy som miloval. Ona ma miluje a nenavidi zaroven ale ved preco by mohli byt veci jednoduche... Nechapte ma zle, mam sa dobre. To len moje sny blednu a miznu tak ako zmizlo leto. Je len otazka casu kedy ryba zdochne ale tiez je len otazka, kedy kolo man budu behat mali Whineri ci Whnierky...

...takze mal by som zacat behavat castejsie, aby som nebol taky zadychcany pri tych mojich behoch na dlhe trate.

piatok 3. mája 2013

Dvakrát naruby

Je to už takmer rok, čo som nefňukal..
..ani nechcem.

Je to viac ako rok, čo si opäť pri mne..
..neskutočné.

Je to takmer pol roka, čo spolu žijeme..
..ďakujem.

Môj život si obrátila naruby,
hlava hore, nohy na zemi.
Moje ruky nočné vedieš,
múzam do roboty sa pletieš.

Preusporiadaváš mi hodnoty..
..a ja chcem.

Večer v objatí zaspávam..
..skutočne.

Teším sa až Ti raz poviem..
..milujem.

pondelok 23. júla 2012

nečistopis

Päť rokov
chybných krokov.
Aby som dokráčal naspäť k tebe!
Všetko vzládneme -
- veď patríme k sebe!

piatok 8. júna 2012

Negated Five Years

we know each other's name
we know each other's smile
we know it s not the same
we know there is a mile

from your treasured kingdom
to my worthless shack
in your eyes there is a wisdom
that i consider as fact

after few stories of couples
my heart is playing solo
worst nightmare of your love
forcing your mouth sparkle

and im pretending i can shine
just to break the dark in you
that my ancestor had made
in the body you once knew

i want inhale your whole look
to catch your fervent scent
to kiss your rich eyes
and not only shy glance

there is nothing like a pain
just the cold pouring rain
soaking our hearts
and growing fantasy

of what i used to feel
and how you used to love
im praying to these words
ungodly but with hope

and im repeating this small pray
to lay with you and sway
on this hammock in the yard
but it seems to be so far from us

and im repeating this small pray
and hopeing there s way
to bring back our summer
that we were calling "old good days"

we know each other's name
we know each other's smile
we know it s not the same
i m sure that we re not done

nedeľa 15. apríla 2012

Netvorova smrť

Keď čierny mrak na nebi stál,
v myšlienkach som utekal.
Bežal som sto dlhých tratí,
kľajúci hromžil nech sa stratí.
Tie trate šli krížom cez
to, čo nám mohlo zlomiť vez.

Jedna z ciest šla do lesa,
kde v húštine chýb som stratil sa.

Tam zostal som ja tisíc dní,
s divou zverou zbratrený.
Žil som sťa divý tvor,
živil sa krvou našich snov.
Po nociach tancoval s diablami,
snažiac sa prekryť, čo mám na tvári.
Tu i tam les ponúkol aj svetlo,
aby to moje srdce načisto poplietlo.
A tým vzďaľoval sa mi náš sen,
že raz príde ten deň,
kedy nájdem cestu z čierneho lesa
a premiestnim náš sen na reálne miesta.

V jednu noc vzal som sekeru,
v hustej krovine vysekal si dieru.
Prebrodil sa tou dierou hanby
utierajúc svoje skrvavené gamby.
Nechcel som aby si videla,
čím sa táto kreatúra živila.
Vztýčil som hlavu hore
a šiel za žiarou Tvojej tváre.
Pri nej som našiel náruč veľkú,
roztvorenú,
no minulosťou obrastenú.
Čím viac som ju strhal dole,
tým viac sa prebúdzala ta kreatúra vo mne.
V tom Tvoje oči žiariť začali
a s tvojím úsmevom vedel som,
že sa mi to podarí!

A tak dýku v ruke držím,
vraždím zver, trhám minulosť.
Ty v tom ale vidíš čím som bol
- snožravý netvor.
Pri poslednom dýky machu,
zdvihol sa oblak strachu.
Zatváraš dvere domu
kričiac: „Vidím len mŕtvolu živú!“
Pred Tvojim domom zostal som stáť,
v ruke s odseknutou hlavou
skončila sa netvorova stať.
Žiaľ cez okná obliate krvou,
nevidíš tento pohreb netvorov.

Teraz už viem kde sa vrátiť nechcem
- v tmavej prázdnote prežiť jeseň..
..ani zimu, ani leto.
S tebou len jarou chcem žiť, preto!

Jedna z ciest šla do lesa,
kde v húštine chýb som stratil sa.
Jedna z ciest šla k tebe do dvora
kde pochopil som, že bez teba,
točil som sa len dokola.

pondelok 9. apríla 2012

..zakaždým, keď obzriem sa späť, vidím sám seba zas..

"A tak sa skrývam,
skrývam sa do spomienok...
svet spomienok mám stále vo svojom srdci
a inak už to nebude."

 
(Milan Kňažko, http://www.youtube.com/watch?v=F0qUhTo3tHo)



pondelok 13. februára 2012

French Lips

There are issues in my mind.
If i can turn my life from puddle to the glass of wine
if i can stop the time and react faster to landslides of my thoughts
On this pathway to the graveyard, with all those poems on my tongue
i thought i saw a light.


With high expectations i was rushing for
future prospect we built on myth of unstoppable clocks.
As im retracing same steps im swallowing the fact
that once again will remain only hole in my chest.

I don t know
how to dance
with all those demons that wear your face.
When i come near
what i hear
is only echo of your flame
my dear!
Standing here
with heart on my sleeve
bagging for something we couldn't be.
And all
what rests
is your bluring siluette in theese strains.

With burn expectations i have nowhere to rush
after breaking our clocks before our time has passed.
I've triped up on same steps and swallowed the fact
that once again remains only heartshaped hole in my chest.